Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beachte
du
beachtest
er/sie/es
beachte
wir
beachten
ihr
beachtet
sie/Sie
beachten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beachtet
du
habest beachtet
er/sie/es
habe beachtet
wir
haben beachtet
ihr
habet beachtet
sie/Sie
haben beachtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beachten
du
werdest beachten
er/sie/es
werde beachten
wir
werden beachten
ihr
werdet beachten
sie/Sie
werden beachten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beachtet haben
du
werdest beachtet haben
er/sie/es
werde beachtet haben
wir
werden beachtet haben
ihr
werdet beachtet haben
sie/Sie
werden beachtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beachtete
du
beachtetest
er/sie/es
beachtete
wir
beachteten
ihr
beachtetet
sie/Sie
beachteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beachtet
du
hättest beachtet
er/sie/es
hätte beachtet
wir
hätten beachtet
ihr
hättet beachtet
sie/Sie
hätten beachtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beachten
du
würdest beachten
er/sie/es
würde beachten
wir
würden beachten
ihr
würdet beachten
sie/Sie
würden beachten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beachtet haben
du
würdest beachtet haben
er/sie/es
würde beachtet haben
wir
würden beachtet haben
ihr
würdet beachtet haben
sie/Sie
würden beachtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beachten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
