Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bedenke
du
bedenkest
er/sie/es
bedenke
wir
bedenken
ihr
bedenket
sie/Sie
bedenken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bedacht
du
habest bedacht
er/sie/es
habe bedacht
wir
haben bedacht
ihr
habet bedacht
sie/Sie
haben bedacht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bedenken
du
werdest bedenken
er/sie/es
werde bedenken
wir
werden bedenken
ihr
werdet bedenken
sie/Sie
werden bedenken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bedacht haben
du
werdest bedacht haben
er/sie/es
werde bedacht haben
wir
werden bedacht haben
ihr
werdet bedacht haben
sie/Sie
werden bedacht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bedächte
du
bedächtest
er/sie/es
bedächte
wir
bedächten
ihr
bedächtet
sie/Sie
bedächten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bedacht
du
hättest bedacht
er/sie/es
hätte bedacht
wir
hätten bedacht
ihr
hättet bedacht
sie/Sie
hätten bedacht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bedenken
du
würdest bedenken
er/sie/es
würde bedenken
wir
würden bedenken
ihr
würdet bedenken
sie/Sie
würden bedenken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bedacht haben
du
würdest bedacht haben
er/sie/es
würde bedacht haben
wir
würden bedacht haben
ihr
würdet bedacht haben
sie/Sie
würden bedacht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bedenken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
