Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bedeute
du
bedeutest
er/sie/es
bedeute
wir
bedeuten
ihr
bedeutet
sie/Sie
bedeuten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bedeutet
du
habest bedeutet
er/sie/es
habe bedeutet
wir
haben bedeutet
ihr
habet bedeutet
sie/Sie
haben bedeutet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bedeuten
du
werdest bedeuten
er/sie/es
werde bedeuten
wir
werden bedeuten
ihr
werdet bedeuten
sie/Sie
werden bedeuten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bedeutet haben
du
werdest bedeutet haben
er/sie/es
werde bedeutet haben
wir
werden bedeutet haben
ihr
werdet bedeutet haben
sie/Sie
werden bedeutet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bedeutete
du
bedeutetest
er/sie/es
bedeutete
wir
bedeuteten
ihr
bedeutetet
sie/Sie
bedeuteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bedeutet
du
hättest bedeutet
er/sie/es
hätte bedeutet
wir
hätten bedeutet
ihr
hättet bedeutet
sie/Sie
hätten bedeutet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bedeuten
du
würdest bedeuten
er/sie/es
würde bedeuten
wir
würden bedeuten
ihr
würdet bedeuten
sie/Sie
würden bedeuten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bedeutet haben
du
würdest bedeutet haben
er/sie/es
würde bedeutet haben
wir
würden bedeutet haben
ihr
würdet bedeutet haben
sie/Sie
würden bedeutet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bedeuten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
