Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beeinflusse
du
beeinflussest
er/sie/es
beeinflusse
wir
beeinflussen
ihr
beeinflusset
sie/Sie
beeinflussen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beeinflusst
du
habest beeinflusst
er/sie/es
habe beeinflusst
wir
haben beeinflusst
ihr
habet beeinflusst
sie/Sie
haben beeinflusst
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beeinflussen
du
werdest beeinflussen
er/sie/es
werde beeinflussen
wir
werden beeinflussen
ihr
werdet beeinflussen
sie/Sie
werden beeinflussen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beeinflusst haben
du
werdest beeinflusst haben
er/sie/es
werde beeinflusst haben
wir
werden beeinflusst haben
ihr
werdet beeinflusst haben
sie/Sie
werden beeinflusst haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beeinflusste
du
beeinflusstest
er/sie/es
beeinflusste
wir
beeinflussten
ihr
beeinflusstet
sie/Sie
beeinflussten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beeinflusst
du
hättest beeinflusst
er/sie/es
hätte beeinflusst
wir
hätten beeinflusst
ihr
hättet beeinflusst
sie/Sie
hätten beeinflusst
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beeinflussen
du
würdest beeinflussen
er/sie/es
würde beeinflussen
wir
würden beeinflussen
ihr
würdet beeinflussen
sie/Sie
würden beeinflussen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beeinflusst haben
du
würdest beeinflusst haben
er/sie/es
würde beeinflusst haben
wir
würden beeinflusst haben
ihr
würdet beeinflusst haben
sie/Sie
würden beeinflusst haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beeinflußen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
