Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beeinträchtige
du
beeinträchtigest
er/sie/es
beeinträchtige
wir
beeinträchtigen
ihr
beeinträchtiget
sie/Sie
beeinträchtigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beeinträchtigt
du
habest beeinträchtigt
er/sie/es
habe beeinträchtigt
wir
haben beeinträchtigt
ihr
habet beeinträchtigt
sie/Sie
haben beeinträchtigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beeinträchtigen
du
werdest beeinträchtigen
er/sie/es
werde beeinträchtigen
wir
werden beeinträchtigen
ihr
werdet beeinträchtigen
sie/Sie
werden beeinträchtigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beeinträchtigt haben
du
werdest beeinträchtigt haben
er/sie/es
werde beeinträchtigt haben
wir
werden beeinträchtigt haben
ihr
werdet beeinträchtigt haben
sie/Sie
werden beeinträchtigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beeinträchtigte
du
beeinträchtigtest
er/sie/es
beeinträchtigte
wir
beeinträchtigten
ihr
beeinträchtigtet
sie/Sie
beeinträchtigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beeinträchtigt
du
hättest beeinträchtigt
er/sie/es
hätte beeinträchtigt
wir
hätten beeinträchtigt
ihr
hättet beeinträchtigt
sie/Sie
hätten beeinträchtigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beeinträchtigen
du
würdest beeinträchtigen
er/sie/es
würde beeinträchtigen
wir
würden beeinträchtigen
ihr
würdet beeinträchtigen
sie/Sie
würden beeinträchtigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beeinträchtigt haben
du
würdest beeinträchtigt haben
er/sie/es
würde beeinträchtigt haben
wir
würden beeinträchtigt haben
ihr
würdet beeinträchtigt haben
sie/Sie
würden beeinträchtigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beeinträchtigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
