Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
befinde
du
befindest
er/sie/es
befinde
wir
befinden
ihr
befindet
sie/Sie
befinden
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe befunden
du
habest befunden
er/sie/es
habe befunden
wir
haben befunden
ihr
habet befunden
sie/Sie
haben befunden
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde befinden
du
werdest befinden
er/sie/es
werde befinden
wir
werden befinden
ihr
werdet befinden
sie/Sie
werden befinden
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde befunden haben
du
werdest befunden haben
er/sie/es
werde befunden haben
wir
werden befunden haben
ihr
werdet befunden haben
sie/Sie
werden befunden haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
befände
du
befändest
er/sie/es
befände
wir
befänden
ihr
befändet
sie/Sie
befänden
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte befunden
du
hättest befunden
er/sie/es
hätte befunden
wir
hätten befunden
ihr
hättet befunden
sie/Sie
hätten befunden
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde befinden
du
würdest befinden
er/sie/es
würde befinden
wir
würden befinden
ihr
würdet befinden
sie/Sie
würden befinden
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde befunden haben
du
würdest befunden haben
er/sie/es
würde befunden haben
wir
würden befunden haben
ihr
würdet befunden haben
sie/Sie
würden befunden haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [befinden]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
