Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
befreie
du
befreiest
er/sie/es
befreie
wir
befreien
ihr
befreiet
sie/Sie
befreien
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe befreit
du
habest befreit
er/sie/es
habe befreit
wir
haben befreit
ihr
habet befreit
sie/Sie
haben befreit
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde befreien
du
werdest befreien
er/sie/es
werde befreien
wir
werden befreien
ihr
werdet befreien
sie/Sie
werden befreien
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde befreit haben
du
werdest befreit haben
er/sie/es
werde befreit haben
wir
werden befreit haben
ihr
werdet befreit haben
sie/Sie
werden befreit haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
befreite
du
befreitest
er/sie/es
befreite
wir
befreiten
ihr
befreitet
sie/Sie
befreiten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte befreit
du
hättest befreit
er/sie/es
hätte befreit
wir
hätten befreit
ihr
hättet befreit
sie/Sie
hätten befreit
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde befreien
du
würdest befreien
er/sie/es
würde befreien
wir
würden befreien
ihr
würdet befreien
sie/Sie
würden befreien
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde befreit haben
du
würdest befreit haben
er/sie/es
würde befreit haben
wir
würden befreit haben
ihr
würdet befreit haben
sie/Sie
würden befreit haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [befreien]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.