Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
befürworte
du
befürwortest
er/sie/es
befürworte
wir
befürworten
ihr
befürwortet
sie/Sie
befürworten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe befürwortet
du
habest befürwortet
er/sie/es
habe befürwortet
wir
haben befürwortet
ihr
habet befürwortet
sie/Sie
haben befürwortet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde befürworten
du
werdest befürworten
er/sie/es
werde befürworten
wir
werden befürworten
ihr
werdet befürworten
sie/Sie
werden befürworten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde befürwortet haben
du
werdest befürwortet haben
er/sie/es
werde befürwortet haben
wir
werden befürwortet haben
ihr
werdet befürwortet haben
sie/Sie
werden befürwortet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
befürwortete
du
befürwortetest
er/sie/es
befürwortete
wir
befürworteten
ihr
befürwortetet
sie/Sie
befürworteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte befürwortet
du
hättest befürwortet
er/sie/es
hätte befürwortet
wir
hätten befürwortet
ihr
hättet befürwortet
sie/Sie
hätten befürwortet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde befürworten
du
würdest befürworten
er/sie/es
würde befürworten
wir
würden befürworten
ihr
würdet befürworten
sie/Sie
würden befürworten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde befürwortet haben
du
würdest befürwortet haben
er/sie/es
würde befürwortet haben
wir
würden befürwortet haben
ihr
würdet befürwortet haben
sie/Sie
würden befürwortet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [befürworten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.