Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
begeistere
du
begeisterst
er/sie/es
begeistere
wir
begeistern
ihr
begeistert
sie/Sie
begeistern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe begeistert
du
habest begeistert
er/sie/es
habe begeistert
wir
haben begeistert
ihr
habet begeistert
sie/Sie
haben begeistert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde begeistern
du
werdest begeistern
er/sie/es
werde begeistern
wir
werden begeistern
ihr
werdet begeistern
sie/Sie
werden begeistern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde begeistert haben
du
werdest begeistert haben
er/sie/es
werde begeistert haben
wir
werden begeistert haben
ihr
werdet begeistert haben
sie/Sie
werden begeistert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
begeisterte
du
begeistertest
er/sie/es
begeisterte
wir
begeisterten
ihr
begeistertet
sie/Sie
begeisterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte begeistert
du
hättest begeistert
er/sie/es
hätte begeistert
wir
hätten begeistert
ihr
hättet begeistert
sie/Sie
hätten begeistert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde begeistern
du
würdest begeistern
er/sie/es
würde begeistern
wir
würden begeistern
ihr
würdet begeistern
sie/Sie
würden begeistern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde begeistert haben
du
würdest begeistert haben
er/sie/es
würde begeistert haben
wir
würden begeistert haben
ihr
würdet begeistert haben
sie/Sie
würden begeistert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [begeistern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
