Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
behebe
du
behebest
er/sie/es
behebe
wir
beheben
ihr
behebet
sie/Sie
beheben
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe behoben
du
habest behoben
er/sie/es
habe behoben
wir
haben behoben
ihr
habet behoben
sie/Sie
haben behoben
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beheben
du
werdest beheben
er/sie/es
werde beheben
wir
werden beheben
ihr
werdet beheben
sie/Sie
werden beheben
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde behoben haben
du
werdest behoben haben
er/sie/es
werde behoben haben
wir
werden behoben haben
ihr
werdet behoben haben
sie/Sie
werden behoben haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
behöbe
du
behöbest; behöbst
er/sie/es
behöbe
wir
behöben
ihr
behöbet; behöbt
sie/Sie
behöben
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte behoben
du
hättest behoben
er/sie/es
hätte behoben
wir
hätten behoben
ihr
hättet behoben
sie/Sie
hätten behoben
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beheben
du
würdest beheben
er/sie/es
würde beheben
wir
würden beheben
ihr
würdet beheben
sie/Sie
würden beheben
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde behoben haben
du
würdest behoben haben
er/sie/es
würde behoben haben
wir
würden behoben haben
ihr
würdet behoben haben
sie/Sie
würden behoben haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beheben]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
