Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
belästige
du
belästigest
er/sie/es
belästige
wir
belästigen
ihr
belästiget
sie/Sie
belästigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe belästigt
du
habest belästigt
er/sie/es
habe belästigt
wir
haben belästigt
ihr
habet belästigt
sie/Sie
haben belästigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde belästigen
du
werdest belästigen
er/sie/es
werde belästigen
wir
werden belästigen
ihr
werdet belästigen
sie/Sie
werden belästigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde belästigt haben
du
werdest belästigt haben
er/sie/es
werde belästigt haben
wir
werden belästigt haben
ihr
werdet belästigt haben
sie/Sie
werden belästigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
belästigte
du
belästigtest
er/sie/es
belästigte
wir
belästigten
ihr
belästigtet
sie/Sie
belästigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte belästigt
du
hättest belästigt
er/sie/es
hätte belästigt
wir
hätten belästigt
ihr
hättet belästigt
sie/Sie
hätten belästigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde belästigen
du
würdest belästigen
er/sie/es
würde belästigen
wir
würden belästigen
ihr
würdet belästigen
sie/Sie
würden belästigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde belästigt haben
du
würdest belästigt haben
er/sie/es
würde belästigt haben
wir
würden belästigt haben
ihr
würdet belästigt haben
sie/Sie
würden belästigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [belästigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
