Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
belaufe
du
belaufest
er/sie/es
belaufe
wir
belaufen
ihr
belaufet
sie/Sie
belaufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe belaufen
du
habest belaufen
er/sie/es
habe belaufen
wir
haben belaufen
ihr
habet belaufen
sie/Sie
haben belaufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde belaufen
du
werdest belaufen
er/sie/es
werde belaufen
wir
werden belaufen
ihr
werdet belaufen
sie/Sie
werden belaufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde belaufen haben
du
werdest belaufen haben
er/sie/es
werde belaufen haben
wir
werden belaufen haben
ihr
werdet belaufen haben
sie/Sie
werden belaufen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beliefe
du
beliefest
er/sie/es
beliefe
wir
beliefen
ihr
beliefet
sie/Sie
beliefen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte belaufen
du
hättest belaufen
er/sie/es
hätte belaufen
wir
hätten belaufen
ihr
hättet belaufen
sie/Sie
hätten belaufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde belaufen
du
würdest belaufen
er/sie/es
würde belaufen
wir
würden belaufen
ihr
würdet belaufen
sie/Sie
würden belaufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde belaufen haben
du
würdest belaufen haben
er/sie/es
würde belaufen haben
wir
würden belaufen haben
ihr
würdet belaufen haben
sie/Sie
würden belaufen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [belaufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
