Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bemerke
du
bemerkest
er/sie/es
bemerke
wir
bemerken
ihr
bemerket
sie/Sie
bemerken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bemerkt
du
habest bemerkt
er/sie/es
habe bemerkt
wir
haben bemerkt
ihr
habet bemerkt
sie/Sie
haben bemerkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bemerken
du
werdest bemerken
er/sie/es
werde bemerken
wir
werden bemerken
ihr
werdet bemerken
sie/Sie
werden bemerken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bemerkt haben
du
werdest bemerkt haben
er/sie/es
werde bemerkt haben
wir
werden bemerkt haben
ihr
werdet bemerkt haben
sie/Sie
werden bemerkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bemerkte
du
bemerktest
er/sie/es
bemerkte
wir
bemerkten
ihr
bemerktet
sie/Sie
bemerkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bemerkt
du
hättest bemerkt
er/sie/es
hätte bemerkt
wir
hätten bemerkt
ihr
hättet bemerkt
sie/Sie
hätten bemerkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bemerken
du
würdest bemerken
er/sie/es
würde bemerken
wir
würden bemerken
ihr
würdet bemerken
sie/Sie
würden bemerken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bemerkt haben
du
würdest bemerkt haben
er/sie/es
würde bemerkt haben
wir
würden bemerkt haben
ihr
würdet bemerkt haben
sie/Sie
würden bemerkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bemerken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.