Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
benehme
du
benehmest
er/sie/es
benehme
wir
benehmen
ihr
benehmet
sie/Sie
benehmen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe benommen
du
habest benommen
er/sie/es
habe benommen
wir
haben benommen
ihr
habet benommen
sie/Sie
haben benommen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde benehmen
du
werdest benehmen
er/sie/es
werde benehmen
wir
werden benehmen
ihr
werdet benehmen
sie/Sie
werden benehmen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde benommen haben
du
werdest benommen haben
er/sie/es
werde benommen haben
wir
werden benommen haben
ihr
werdet benommen haben
sie/Sie
werden benommen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
benähme
du
benähmest; benähmst
er/sie/es
benähme
wir
benähmen
ihr
benähmet; benähmt
sie/Sie
benähmen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte benommen
du
hättest benommen
er/sie/es
hätte benommen
wir
hätten benommen
ihr
hättet benommen
sie/Sie
hätten benommen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde benehmen
du
würdest benehmen
er/sie/es
würde benehmen
wir
würden benehmen
ihr
würdet benehmen
sie/Sie
würden benehmen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde benommen haben
du
würdest benommen haben
er/sie/es
würde benommen haben
wir
würden benommen haben
ihr
würdet benommen haben
sie/Sie
würden benommen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [benehmen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
