Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bereue
du
bereuest
er/sie/es
bereue
wir
bereuen
ihr
bereuet
sie/Sie
bereuen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bereut
du
habest bereut
er/sie/es
habe bereut
wir
haben bereut
ihr
habet bereut
sie/Sie
haben bereut
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bereuen
du
werdest bereuen
er/sie/es
werde bereuen
wir
werden bereuen
ihr
werdet bereuen
sie/Sie
werden bereuen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bereut haben
du
werdest bereut haben
er/sie/es
werde bereut haben
wir
werden bereut haben
ihr
werdet bereut haben
sie/Sie
werden bereut haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bereute
du
bereutest
er/sie/es
bereute
wir
bereuten
ihr
bereutet
sie/Sie
bereuten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bereut
du
hättest bereut
er/sie/es
hätte bereut
wir
hätten bereut
ihr
hättet bereut
sie/Sie
hätten bereut
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bereuen
du
würdest bereuen
er/sie/es
würde bereuen
wir
würden bereuen
ihr
würdet bereuen
sie/Sie
würden bereuen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bereut haben
du
würdest bereut haben
er/sie/es
würde bereut haben
wir
würden bereut haben
ihr
würdet bereut haben
sie/Sie
würden bereut haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bereuen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.