Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
berichte
du
berichtest
er/sie/es
berichte
wir
berichten
ihr
berichtet
sie/Sie
berichten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe berichtet
du
habest berichtet
er/sie/es
habe berichtet
wir
haben berichtet
ihr
habet berichtet
sie/Sie
haben berichtet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde berichten
du
werdest berichten
er/sie/es
werde berichten
wir
werden berichten
ihr
werdet berichten
sie/Sie
werden berichten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde berichtet haben
du
werdest berichtet haben
er/sie/es
werde berichtet haben
wir
werden berichtet haben
ihr
werdet berichtet haben
sie/Sie
werden berichtet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
berichtete
du
berichtetest
er/sie/es
berichtete
wir
berichteten
ihr
berichtetet
sie/Sie
berichteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte berichtet
du
hättest berichtet
er/sie/es
hätte berichtet
wir
hätten berichtet
ihr
hättet berichtet
sie/Sie
hätten berichtet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde berichten
du
würdest berichten
er/sie/es
würde berichten
wir
würden berichten
ihr
würdet berichten
sie/Sie
würden berichten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde berichtet haben
du
würdest berichtet haben
er/sie/es
würde berichtet haben
wir
würden berichtet haben
ihr
würdet berichtet haben
sie/Sie
würden berichtet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [berichten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
