Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
berufe
du
berufest
er/sie/es
berufe
wir
berufen
ihr
berufet
sie/Sie
berufen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe berufen
du
habest berufen
er/sie/es
habe berufen
wir
haben berufen
ihr
habet berufen
sie/Sie
haben berufen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde berufen
du
werdest berufen
er/sie/es
werde berufen
wir
werden berufen
ihr
werdet berufen
sie/Sie
werden berufen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde berufen haben
du
werdest berufen haben
er/sie/es
werde berufen haben
wir
werden berufen haben
ihr
werdet berufen haben
sie/Sie
werden berufen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beriefe
du
beriefest
er/sie/es
beriefe
wir
beriefen
ihr
beriefet
sie/Sie
beriefen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte berufen
du
hättest berufen
er/sie/es
hätte berufen
wir
hätten berufen
ihr
hättet berufen
sie/Sie
hätten berufen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde berufen
du
würdest berufen
er/sie/es
würde berufen
wir
würden berufen
ihr
würdet berufen
sie/Sie
würden berufen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde berufen haben
du
würdest berufen haben
er/sie/es
würde berufen haben
wir
würden berufen haben
ihr
würdet berufen haben
sie/Sie
würden berufen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [berufen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
