Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschädige
du
beschädigest
er/sie/es
beschädige
wir
beschädigen
ihr
beschädiget
sie/Sie
beschädigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beschädigt
du
habest beschädigt
er/sie/es
habe beschädigt
wir
haben beschädigt
ihr
habet beschädigt
sie/Sie
haben beschädigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschädigen
du
werdest beschädigen
er/sie/es
werde beschädigen
wir
werden beschädigen
ihr
werdet beschädigen
sie/Sie
werden beschädigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beschädigt haben
du
werdest beschädigt haben
er/sie/es
werde beschädigt haben
wir
werden beschädigt haben
ihr
werdet beschädigt haben
sie/Sie
werden beschädigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschädigte
du
beschädigtest
er/sie/es
beschädigte
wir
beschädigten
ihr
beschädigtet
sie/Sie
beschädigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beschädigt
du
hättest beschädigt
er/sie/es
hätte beschädigt
wir
hätten beschädigt
ihr
hättet beschädigt
sie/Sie
hätten beschädigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschädigen
du
würdest beschädigen
er/sie/es
würde beschädigen
wir
würden beschädigen
ihr
würdet beschädigen
sie/Sie
würden beschädigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beschädigt haben
du
würdest beschädigt haben
er/sie/es
würde beschädigt haben
wir
würden beschädigt haben
ihr
würdet beschädigt haben
sie/Sie
würden beschädigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschädigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
