Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschaffe
du
beschaffest
er/sie/es
beschaffe
wir
beschaffen
ihr
beschaffet
sie/Sie
beschaffen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beschafft
du
habest beschafft
er/sie/es
habe beschafft
wir
haben beschafft
ihr
habet beschafft
sie/Sie
haben beschafft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschaffen
du
werdest beschaffen
er/sie/es
werde beschaffen
wir
werden beschaffen
ihr
werdet beschaffen
sie/Sie
werden beschaffen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beschafft haben
du
werdest beschafft haben
er/sie/es
werde beschafft haben
wir
werden beschafft haben
ihr
werdet beschafft haben
sie/Sie
werden beschafft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschaffte
du
beschafftest
er/sie/es
beschaffte
wir
beschafften
ihr
beschafftet
sie/Sie
beschafften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beschafft
du
hättest beschafft
er/sie/es
hätte beschafft
wir
hätten beschafft
ihr
hättet beschafft
sie/Sie
hätten beschafft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschaffen
du
würdest beschaffen
er/sie/es
würde beschaffen
wir
würden beschaffen
ihr
würdet beschaffen
sie/Sie
würden beschaffen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beschafft haben
du
würdest beschafft haben
er/sie/es
würde beschafft haben
wir
würden beschafft haben
ihr
würdet beschafft haben
sie/Sie
würden beschafft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschaffen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
