Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschäme
du
beschämest
er/sie/es
beschäme
wir
beschämen
ihr
beschämet
sie/Sie
beschämen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beschämt
du
habest beschämt
er/sie/es
habe beschämt
wir
haben beschämt
ihr
habet beschämt
sie/Sie
haben beschämt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschämen
du
werdest beschämen
er/sie/es
werde beschämen
wir
werden beschämen
ihr
werdet beschämen
sie/Sie
werden beschämen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beschämt haben
du
werdest beschämt haben
er/sie/es
werde beschämt haben
wir
werden beschämt haben
ihr
werdet beschämt haben
sie/Sie
werden beschämt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschämte
du
beschämtest
er/sie/es
beschämte
wir
beschämten
ihr
beschämtet
sie/Sie
beschämten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beschämt
du
hättest beschämt
er/sie/es
hätte beschämt
wir
hätten beschämt
ihr
hättet beschämt
sie/Sie
hätten beschämt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschämen
du
würdest beschämen
er/sie/es
würde beschämen
wir
würden beschämen
ihr
würdet beschämen
sie/Sie
würden beschämen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beschämt haben
du
würdest beschämt haben
er/sie/es
würde beschämt haben
wir
würden beschämt haben
ihr
würdet beschämt haben
sie/Sie
würden beschämt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschämen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
