Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschranke
du
beschrankest
er/sie/es
beschranke
wir
beschranken
ihr
beschranket
sie/Sie
beschranken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beschrankt
du
habest beschrankt
er/sie/es
habe beschrankt
wir
haben beschrankt
ihr
habet beschrankt
sie/Sie
haben beschrankt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschranken
du
werdest beschranken
er/sie/es
werde beschranken
wir
werden beschranken
ihr
werdet beschranken
sie/Sie
werden beschranken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beschrankt haben
du
werdest beschrankt haben
er/sie/es
werde beschrankt haben
wir
werden beschrankt haben
ihr
werdet beschrankt haben
sie/Sie
werden beschrankt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschrankte
du
beschranktest
er/sie/es
beschrankte
wir
beschrankten
ihr
beschranktet
sie/Sie
beschrankten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beschrankt
du
hättest beschrankt
er/sie/es
hätte beschrankt
wir
hätten beschrankt
ihr
hättet beschrankt
sie/Sie
hätten beschrankt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschranken
du
würdest beschranken
er/sie/es
würde beschranken
wir
würden beschranken
ihr
würdet beschranken
sie/Sie
würden beschranken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beschrankt haben
du
würdest beschrankt haben
er/sie/es
würde beschrankt haben
wir
würden beschrankt haben
ihr
würdet beschrankt haben
sie/Sie
würden beschrankt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschränken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
