Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beschwere
du
beschwerest
er/sie/es
beschwere
wir
beschweren
ihr
beschweret
sie/Sie
beschweren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beschwert
du
habest beschwert
er/sie/es
habe beschwert
wir
haben beschwert
ihr
habet beschwert
sie/Sie
haben beschwert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beschweren
du
werdest beschweren
er/sie/es
werde beschweren
wir
werden beschweren
ihr
werdet beschweren
sie/Sie
werden beschweren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beschwert haben
du
werdest beschwert haben
er/sie/es
werde beschwert haben
wir
werden beschwert haben
ihr
werdet beschwert haben
sie/Sie
werden beschwert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beschwerte
du
beschwertest
er/sie/es
beschwerte
wir
beschwerten
ihr
beschwertet
sie/Sie
beschwerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beschwert
du
hättest beschwert
er/sie/es
hätte beschwert
wir
hätten beschwert
ihr
hättet beschwert
sie/Sie
hätten beschwert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beschweren
du
würdest beschweren
er/sie/es
würde beschweren
wir
würden beschweren
ihr
würdet beschweren
sie/Sie
würden beschweren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beschwert haben
du
würdest beschwert haben
er/sie/es
würde beschwert haben
wir
würden beschwert haben
ihr
würdet beschwert haben
sie/Sie
würden beschwert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beschweren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
