Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besehe
du
besehest
er/sie/es
besehe
wir
besehen
ihr
besehet
sie/Sie
besehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besehen
du
habest besehen
er/sie/es
habe besehen
wir
haben besehen
ihr
habet besehen
sie/Sie
haben besehen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besehen
du
werdest besehen
er/sie/es
werde besehen
wir
werden besehen
ihr
werdet besehen
sie/Sie
werden besehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besehen haben
du
werdest besehen haben
er/sie/es
werde besehen haben
wir
werden besehen haben
ihr
werdet besehen haben
sie/Sie
werden besehen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besähe
du
besähest; besähst
er/sie/es
besähe
wir
besähen
ihr
besähet; besäht
sie/Sie
besähen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besehen
du
hättest besehen
er/sie/es
hätte besehen
wir
hätten besehen
ihr
hättet besehen
sie/Sie
hätten besehen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besehen
du
würdest besehen
er/sie/es
würde besehen
wir
würden besehen
ihr
würdet besehen
sie/Sie
würden besehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besehen haben
du
würdest besehen haben
er/sie/es
würde besehen haben
wir
würden besehen haben
ihr
würdet besehen haben
sie/Sie
würden besehen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
