Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
beseitige
du
beseitigest
er/sie/es
beseitige
wir
beseitigen
ihr
beseitiget
sie/Sie
beseitigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe beseitigt
du
habest beseitigt
er/sie/es
habe beseitigt
wir
haben beseitigt
ihr
habet beseitigt
sie/Sie
haben beseitigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde beseitigen
du
werdest beseitigen
er/sie/es
werde beseitigen
wir
werden beseitigen
ihr
werdet beseitigen
sie/Sie
werden beseitigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde beseitigt haben
du
werdest beseitigt haben
er/sie/es
werde beseitigt haben
wir
werden beseitigt haben
ihr
werdet beseitigt haben
sie/Sie
werden beseitigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beseitigte
du
beseitigtest
er/sie/es
beseitigte
wir
beseitigten
ihr
beseitigtet
sie/Sie
beseitigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte beseitigt
du
hättest beseitigt
er/sie/es
hätte beseitigt
wir
hätten beseitigt
ihr
hättet beseitigt
sie/Sie
hätten beseitigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde beseitigen
du
würdest beseitigen
er/sie/es
würde beseitigen
wir
würden beseitigen
ihr
würdet beseitigen
sie/Sie
würden beseitigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde beseitigt haben
du
würdest beseitigt haben
er/sie/es
würde beseitigt haben
wir
würden beseitigt haben
ihr
würdet beseitigt haben
sie/Sie
würden beseitigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [beseitigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.