Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
besorge
du
besorgest
er/sie/es
besorge
wir
besorgen
ihr
besorget
sie/Sie
besorgen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe besorgt
du
habest besorgt
er/sie/es
habe besorgt
wir
haben besorgt
ihr
habet besorgt
sie/Sie
haben besorgt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde besorgen
du
werdest besorgen
er/sie/es
werde besorgen
wir
werden besorgen
ihr
werdet besorgen
sie/Sie
werden besorgen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde besorgt haben
du
werdest besorgt haben
er/sie/es
werde besorgt haben
wir
werden besorgt haben
ihr
werdet besorgt haben
sie/Sie
werden besorgt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
besorgte
du
besorgtest
er/sie/es
besorgte
wir
besorgten
ihr
besorgtet
sie/Sie
besorgten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte besorgt
du
hättest besorgt
er/sie/es
hätte besorgt
wir
hätten besorgt
ihr
hättet besorgt
sie/Sie
hätten besorgt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde besorgen
du
würdest besorgen
er/sie/es
würde besorgen
wir
würden besorgen
ihr
würdet besorgen
sie/Sie
würden besorgen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde besorgt haben
du
würdest besorgt haben
er/sie/es
würde besorgt haben
wir
würden besorgt haben
ihr
würdet besorgt haben
sie/Sie
würden besorgt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [besorgen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
