Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bestätige
du
bestätigest
er/sie/es
bestätige
wir
bestätigen
ihr
bestätiget
sie/Sie
bestätigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bestätigt
du
habest bestätigt
er/sie/es
habe bestätigt
wir
haben bestätigt
ihr
habet bestätigt
sie/Sie
haben bestätigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bestätigen
du
werdest bestätigen
er/sie/es
werde bestätigen
wir
werden bestätigen
ihr
werdet bestätigen
sie/Sie
werden bestätigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bestätigt haben
du
werdest bestätigt haben
er/sie/es
werde bestätigt haben
wir
werden bestätigt haben
ihr
werdet bestätigt haben
sie/Sie
werden bestätigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bestätigte
du
bestätigtest
er/sie/es
bestätigte
wir
bestätigten
ihr
bestätigtet
sie/Sie
bestätigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bestätigt
du
hättest bestätigt
er/sie/es
hätte bestätigt
wir
hätten bestätigt
ihr
hättet bestätigt
sie/Sie
hätten bestätigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bestätigen
du
würdest bestätigen
er/sie/es
würde bestätigen
wir
würden bestätigen
ihr
würdet bestätigen
sie/Sie
würden bestätigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bestätigt haben
du
würdest bestätigt haben
er/sie/es
würde bestätigt haben
wir
würden bestätigt haben
ihr
würdet bestätigt haben
sie/Sie
würden bestätigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bestätigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
