Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bestrafe
du
bestrafest
er/sie/es
bestrafe
wir
bestrafen
ihr
bestrafet
sie/Sie
bestrafen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bestraft
du
habest bestraft
er/sie/es
habe bestraft
wir
haben bestraft
ihr
habet bestraft
sie/Sie
haben bestraft
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bestrafen
du
werdest bestrafen
er/sie/es
werde bestrafen
wir
werden bestrafen
ihr
werdet bestrafen
sie/Sie
werden bestrafen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bestraft haben
du
werdest bestraft haben
er/sie/es
werde bestraft haben
wir
werden bestraft haben
ihr
werdet bestraft haben
sie/Sie
werden bestraft haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bestrafte
du
bestraftest
er/sie/es
bestrafte
wir
bestraften
ihr
bestraftet
sie/Sie
bestraften
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bestraft
du
hättest bestraft
er/sie/es
hätte bestraft
wir
hätten bestraft
ihr
hättet bestraft
sie/Sie
hätten bestraft
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bestrafen
du
würdest bestrafen
er/sie/es
würde bestrafen
wir
würden bestrafen
ihr
würdet bestrafen
sie/Sie
würden bestrafen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bestraft haben
du
würdest bestraft haben
er/sie/es
würde bestraft haben
wir
würden bestraft haben
ihr
würdet bestraft haben
sie/Sie
würden bestraft haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bestrafen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
