Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
betrete
du
betretest
er/sie/es
betrete
wir
betreten
ihr
betretet
sie/Sie
betreten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe betreten
du
habest betreten
er/sie/es
habe betreten
wir
haben betreten
ihr
habet betreten
sie/Sie
haben betreten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betreten
du
werdest betreten
er/sie/es
werde betreten
wir
werden betreten
ihr
werdet betreten
sie/Sie
werden betreten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde betreten haben
du
werdest betreten haben
er/sie/es
werde betreten haben
wir
werden betreten haben
ihr
werdet betreten haben
sie/Sie
werden betreten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
beträte
du
beträtest
er/sie/es
beträte
wir
beträten
ihr
beträtet
sie/Sie
beträten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte betreten
du
hättest betreten
er/sie/es
hätte betreten
wir
hätten betreten
ihr
hättet betreten
sie/Sie
hätten betreten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betreten
du
würdest betreten
er/sie/es
würde betreten
wir
würden betreten
ihr
würdet betreten
sie/Sie
würden betreten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde betreten haben
du
würdest betreten haben
er/sie/es
würde betreten haben
wir
würden betreten haben
ihr
würdet betreten haben
sie/Sie
würden betreten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betreten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
