Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bette
du
bettest
er/sie/es
bette
wir
betten
ihr
bettet
sie/Sie
betten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebettet
du
habest gebettet
er/sie/es
habe gebettet
wir
haben gebettet
ihr
habet gebettet
sie/Sie
haben gebettet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde betten
du
werdest betten
er/sie/es
werde betten
wir
werden betten
ihr
werdet betten
sie/Sie
werden betten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebettet haben
du
werdest gebettet haben
er/sie/es
werde gebettet haben
wir
werden gebettet haben
ihr
werdet gebettet haben
sie/Sie
werden gebettet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bettete
du
bettetest
er/sie/es
bettete
wir
betteten
ihr
bettetet
sie/Sie
betteten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebettet
du
hättest gebettet
er/sie/es
hätte gebettet
wir
hätten gebettet
ihr
hättet gebettet
sie/Sie
hätten gebettet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde betten
du
würdest betten
er/sie/es
würde betten
wir
würden betten
ihr
würdet betten
sie/Sie
würden betten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebettet haben
du
würdest gebettet haben
er/sie/es
würde gebettet haben
wir
würden gebettet haben
ihr
würdet gebettet haben
sie/Sie
würden gebettet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [betten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.