Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bewirke
du
bewirkest
er/sie/es
bewirke
wir
bewirken
ihr
bewirket
sie/Sie
bewirken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bewirkt
du
habest bewirkt
er/sie/es
habe bewirkt
wir
haben bewirkt
ihr
habet bewirkt
sie/Sie
haben bewirkt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bewirken
du
werdest bewirken
er/sie/es
werde bewirken
wir
werden bewirken
ihr
werdet bewirken
sie/Sie
werden bewirken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bewirkt haben
du
werdest bewirkt haben
er/sie/es
werde bewirkt haben
wir
werden bewirkt haben
ihr
werdet bewirkt haben
sie/Sie
werden bewirkt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bewirkte
du
bewirktest
er/sie/es
bewirkte
wir
bewirkten
ihr
bewirktet
sie/Sie
bewirkten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bewirkt
du
hättest bewirkt
er/sie/es
hätte bewirkt
wir
hätten bewirkt
ihr
hättet bewirkt
sie/Sie
hätten bewirkt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bewirken
du
würdest bewirken
er/sie/es
würde bewirken
wir
würden bewirken
ihr
würdet bewirken
sie/Sie
würden bewirken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bewirkt haben
du
würdest bewirkt haben
er/sie/es
würde bewirkt haben
wir
würden bewirkt haben
ihr
würdet bewirkt haben
sie/Sie
würden bewirkt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bewirken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
