Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bezeichne
du
bezeichnest
er/sie/es
bezeichne
wir
bezeichnen
ihr
bezeichnet
sie/Sie
bezeichnen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bezeichnet
du
habest bezeichnet
er/sie/es
habe bezeichnet
wir
haben bezeichnet
ihr
habet bezeichnet
sie/Sie
haben bezeichnet
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bezeichnen
du
werdest bezeichnen
er/sie/es
werde bezeichnen
wir
werden bezeichnen
ihr
werdet bezeichnen
sie/Sie
werden bezeichnen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bezeichnet haben
du
werdest bezeichnet haben
er/sie/es
werde bezeichnet haben
wir
werden bezeichnet haben
ihr
werdet bezeichnet haben
sie/Sie
werden bezeichnet haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bezeichnete
du
bezeichnetest
er/sie/es
bezeichnete
wir
bezeichneten
ihr
bezeichnetet
sie/Sie
bezeichneten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bezeichnet
du
hättest bezeichnet
er/sie/es
hätte bezeichnet
wir
hätten bezeichnet
ihr
hättet bezeichnet
sie/Sie
hätten bezeichnet
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bezeichnen
du
würdest bezeichnen
er/sie/es
würde bezeichnen
wir
würden bezeichnen
ihr
würdet bezeichnen
sie/Sie
würden bezeichnen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bezeichnet haben
du
würdest bezeichnet haben
er/sie/es
würde bezeichnet haben
wir
würden bezeichnet haben
ihr
würdet bezeichnet haben
sie/Sie
würden bezeichnet haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bezeichnen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
