Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bezeuge
du
bezeugest
er/sie/es
bezeuge
wir
bezeugen
ihr
bezeuget
sie/Sie
bezeugen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe bezeugt
du
habest bezeugt
er/sie/es
habe bezeugt
wir
haben bezeugt
ihr
habet bezeugt
sie/Sie
haben bezeugt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bezeugen
du
werdest bezeugen
er/sie/es
werde bezeugen
wir
werden bezeugen
ihr
werdet bezeugen
sie/Sie
werden bezeugen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde bezeugt haben
du
werdest bezeugt haben
er/sie/es
werde bezeugt haben
wir
werden bezeugt haben
ihr
werdet bezeugt haben
sie/Sie
werden bezeugt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bezeugte
du
bezeugtest
er/sie/es
bezeugte
wir
bezeugten
ihr
bezeugtet
sie/Sie
bezeugten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte bezeugt
du
hättest bezeugt
er/sie/es
hätte bezeugt
wir
hätten bezeugt
ihr
hättet bezeugt
sie/Sie
hätten bezeugt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bezeugen
du
würdest bezeugen
er/sie/es
würde bezeugen
wir
würden bezeugen
ihr
würdet bezeugen
sie/Sie
würden bezeugen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde bezeugt haben
du
würdest bezeugt haben
er/sie/es
würde bezeugt haben
wir
würden bezeugt haben
ihr
würdet bezeugt haben
sie/Sie
würden bezeugt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bezeugen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.