Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
biege
du
biegest
er/sie/es
biege
wir
biegen
ihr
bieget
sie/Sie
biegen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebogen
du
habest gebogen
er/sie/es
habe gebogen
wir
haben gebogen
ihr
habet gebogen
sie/Sie
haben gebogen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde biegen
du
werdest biegen
er/sie/es
werde biegen
wir
werden biegen
ihr
werdet biegen
sie/Sie
werden biegen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebogen haben
du
werdest gebogen haben
er/sie/es
werde gebogen haben
wir
werden gebogen haben
ihr
werdet gebogen haben
sie/Sie
werden gebogen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
böge
du
bögest; bögst
er/sie/es
böge
wir
bögen
ihr
böget; bögt
sie/Sie
bögen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebogen
du
hättest gebogen
er/sie/es
hätte gebogen
wir
hätten gebogen
ihr
hättet gebogen
sie/Sie
hätten gebogen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde biegen
du
würdest biegen
er/sie/es
würde biegen
wir
würden biegen
ihr
würdet biegen
sie/Sie
würden biegen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebogen haben
du
würdest gebogen haben
er/sie/es
würde gebogen haben
wir
würden gebogen haben
ihr
würdet gebogen haben
sie/Sie
würden gebogen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [biegen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.