Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
billige
du
billigest
er/sie/es
billige
wir
billigen
ihr
billiget
sie/Sie
billigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebilligt
du
habest gebilligt
er/sie/es
habe gebilligt
wir
haben gebilligt
ihr
habet gebilligt
sie/Sie
haben gebilligt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde billigen
du
werdest billigen
er/sie/es
werde billigen
wir
werden billigen
ihr
werdet billigen
sie/Sie
werden billigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebilligt haben
du
werdest gebilligt haben
er/sie/es
werde gebilligt haben
wir
werden gebilligt haben
ihr
werdet gebilligt haben
sie/Sie
werden gebilligt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
billigte
du
billigtest
er/sie/es
billigte
wir
billigten
ihr
billigtet
sie/Sie
billigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebilligt
du
hättest gebilligt
er/sie/es
hätte gebilligt
wir
hätten gebilligt
ihr
hättet gebilligt
sie/Sie
hätten gebilligt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde billigen
du
würdest billigen
er/sie/es
würde billigen
wir
würden billigen
ihr
würdet billigen
sie/Sie
würden billigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebilligt haben
du
würdest gebilligt haben
er/sie/es
würde gebilligt haben
wir
würden gebilligt haben
ihr
würdet gebilligt haben
sie/Sie
würden gebilligt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [billigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
