Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
blase
du
blasest
er/sie/es
blase
wir
blasen
ihr
blaset
sie/Sie
blasen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geblasen
du
habest geblasen
er/sie/es
habe geblasen
wir
haben geblasen
ihr
habet geblasen
sie/Sie
haben geblasen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde blasen
du
werdest blasen
er/sie/es
werde blasen
wir
werden blasen
ihr
werdet blasen
sie/Sie
werden blasen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geblasen haben
du
werdest geblasen haben
er/sie/es
werde geblasen haben
wir
werden geblasen haben
ihr
werdet geblasen haben
sie/Sie
werden geblasen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bliese
du
bliesest
er/sie/es
bliese
wir
bliesen
ihr
blieset
sie/Sie
bliesen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geblasen
du
hättest geblasen
er/sie/es
hätte geblasen
wir
hätten geblasen
ihr
hättet geblasen
sie/Sie
hätten geblasen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde blasen
du
würdest blasen
er/sie/es
würde blasen
wir
würden blasen
ihr
würdet blasen
sie/Sie
würden blasen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geblasen haben
du
würdest geblasen haben
er/sie/es
würde geblasen haben
wir
würden geblasen haben
ihr
würdet geblasen haben
sie/Sie
würden geblasen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [blasen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
