Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
blättere
du
blätterst
er/sie/es
blättere
wir
blättern
ihr
blättert
sie/Sie
blättern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geblättert
du
habest geblättert
er/sie/es
habe geblättert
wir
haben geblättert
ihr
habet geblättert
sie/Sie
haben geblättert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde blättern
du
werdest blättern
er/sie/es
werde blättern
wir
werden blättern
ihr
werdet blättern
sie/Sie
werden blättern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geblättert haben
du
werdest geblättert haben
er/sie/es
werde geblättert haben
wir
werden geblättert haben
ihr
werdet geblättert haben
sie/Sie
werden geblättert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
blätterte
du
blättertest
er/sie/es
blätterte
wir
blätterten
ihr
blättertet
sie/Sie
blätterten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geblättert
du
hättest geblättert
er/sie/es
hätte geblättert
wir
hätten geblättert
ihr
hättet geblättert
sie/Sie
hätten geblättert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde blättern
du
würdest blättern
er/sie/es
würde blättern
wir
würden blättern
ihr
würdet blättern
sie/Sie
würden blättern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geblättert haben
du
würdest geblättert haben
er/sie/es
würde geblättert haben
wir
würden geblättert haben
ihr
würdet geblättert haben
sie/Sie
würden geblättert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [blättern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
