Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
bleiche
du
bleichest
er/sie/es
bleiche
wir
bleichen
ihr
bleichet
sie/Sie
bleichen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebleicht
du
habest gebleicht
er/sie/es
habe gebleicht
wir
haben gebleicht
ihr
habet gebleicht
sie/Sie
haben gebleicht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde bleichen
du
werdest bleichen
er/sie/es
werde bleichen
wir
werden bleichen
ihr
werdet bleichen
sie/Sie
werden bleichen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebleicht haben
du
werdest gebleicht haben
er/sie/es
werde gebleicht haben
wir
werden gebleicht haben
ihr
werdet gebleicht haben
sie/Sie
werden gebleicht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bleichte
du
blichest
er/sie/es
bleichte
wir
bleichten
ihr
bleichtet
sie/Sie
bleichten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebleicht
du
hättest gebleicht
er/sie/es
hätte gebleicht
wir
hätten gebleicht
ihr
hättet gebleicht
sie/Sie
hätten gebleicht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde bleichen
du
würdest bleichen
er/sie/es
würde bleichen
wir
würden bleichen
ihr
würdet bleichen
sie/Sie
würden bleichen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebleicht haben
du
würdest gebleicht haben
er/sie/es
würde gebleicht haben
wir
würden gebleicht haben
ihr
würdet gebleicht haben
sie/Sie
würden gebleicht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [bleichen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
