Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
blockiere
du
blockierest
er/sie/es
blockiere
wir
blockieren
ihr
blockieret
sie/Sie
blockieren
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe blockiert
du
habest blockiert
er/sie/es
habe blockiert
wir
haben blockiert
ihr
habet blockiert
sie/Sie
haben blockiert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde blockieren
du
werdest blockieren
er/sie/es
werde blockieren
wir
werden blockieren
ihr
werdet blockieren
sie/Sie
werden blockieren
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde blockiert haben
du
werdest blockiert haben
er/sie/es
werde blockiert haben
wir
werden blockiert haben
ihr
werdet blockiert haben
sie/Sie
werden blockiert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
blockierte
du
blockiertest
er/sie/es
blockierte
wir
blockierten
ihr
blockiertet
sie/Sie
blockierten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte blockiert
du
hättest blockiert
er/sie/es
hätte blockiert
wir
hätten blockiert
ihr
hättet blockiert
sie/Sie
hätten blockiert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde blockieren
du
würdest blockieren
er/sie/es
würde blockieren
wir
würden blockieren
ihr
würdet blockieren
sie/Sie
würden blockieren
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde blockiert haben
du
würdest blockiert haben
er/sie/es
würde blockiert haben
wir
würden blockiert haben
ihr
würdet blockiert haben
sie/Sie
würden blockiert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [blockieren]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
