Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
breche
du
brechest
er/sie/es
breche
wir
brechen
ihr
brechet
sie/Sie
brechen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gebrochen
du
habest gebrochen
er/sie/es
habe gebrochen
wir
haben gebrochen
ihr
habet gebrochen
sie/Sie
haben gebrochen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde brechen
du
werdest brechen
er/sie/es
werde brechen
wir
werden brechen
ihr
werdet brechen
sie/Sie
werden brechen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gebrochen haben
du
werdest gebrochen haben
er/sie/es
werde gebrochen haben
wir
werden gebrochen haben
ihr
werdet gebrochen haben
sie/Sie
werden gebrochen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
bräche
du
brächest; brächst
er/sie/es
bräche
wir
brächen
ihr
brächet; brächt
sie/Sie
brächen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gebrochen
du
hättest gebrochen
er/sie/es
hätte gebrochen
wir
hätten gebrochen
ihr
hättet gebrochen
sie/Sie
hätten gebrochen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde brechen
du
würdest brechen
er/sie/es
würde brechen
wir
würden brechen
ihr
würdet brechen
sie/Sie
würden brechen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gebrochen haben
du
würdest gebrochen haben
er/sie/es
würde gebrochen haben
wir
würden gebrochen haben
ihr
würdet gebrochen haben
sie/Sie
würden gebrochen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [brechen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
