Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dicke ein
du
dickest ein
er/sie/es
dicke ein
wir
dicken ein
ihr
dicket ein
sie/Sie
dicken ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingedickt haben;
du
werdest eingedickt haben;
er/sie/es
werde eingedickt haben;
wir
werden eingedickt haben;
ihr
werdet eingedickt haben;
sie/Sie
werden eingedickt haben;
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
dickte ein
du
dicktest ein
er/sie/es
dickte ein
wir
dickten ein
ihr
dicktet ein
sie/Sie
dickten ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingedickt ; wäre eingedickt
du
hättest eingedickt ; wärest eingedickt
er/sie/es
hätte eingedickt ; wäre eingedickt
wir
hätten eingedickt ; wären eingedickt
ihr
hättet eingedickt ; wäret eingedickt
sie/Sie
hätten eingedickt ; wären eingedickt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde eindicken
du
würdest eindicken
er/sie/es
würde eindicken
wir
würden eindicken
ihr
würdet eindicken
sie/Sie
würden eindicken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingedickt haben; sein
du
würdest eingedickt haben; sein
er/sie/es
würde eingedickt haben; sein
wir
würden eingedickt haben; sein
ihr
würdet eingedickt haben; sein
sie/Sie
würden eingedickt haben; sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [dicken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
