Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
drehe
du
drehest
er/sie/es
drehe
wir
drehen
ihr
drehet
sie/Sie
drehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedreht
du
habest gedreht
er/sie/es
habe gedreht
wir
haben gedreht
ihr
habet gedreht
sie/Sie
haben gedreht
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde drehen
du
werdest drehen
er/sie/es
werde drehen
wir
werden drehen
ihr
werdet drehen
sie/Sie
werden drehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedreht haben
du
werdest gedreht haben
er/sie/es
werde gedreht haben
wir
werden gedreht haben
ihr
werdet gedreht haben
sie/Sie
werden gedreht haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
drehte
du
drehtest
er/sie/es
drehte
wir
drehten
ihr
drehtet
sie/Sie
drehten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedreht
du
hättest gedreht
er/sie/es
hätte gedreht
wir
hätten gedreht
ihr
hättet gedreht
sie/Sie
hätten gedreht
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde drehen
du
würdest drehen
er/sie/es
würde drehen
wir
würden drehen
ihr
würdet drehen
sie/Sie
würden drehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedreht haben
du
würdest gedreht haben
er/sie/es
würde gedreht haben
wir
würden gedreht haben
ihr
würdet gedreht haben
sie/Sie
würden gedreht haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [drehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
