Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
dresche
du
dreschest
er/sie/es
dresche
wir
dreschen
ihr
dreschet
sie/Sie
dreschen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe gedroschen
du
habest gedroschen
er/sie/es
habe gedroschen
wir
haben gedroschen
ihr
habet gedroschen
sie/Sie
haben gedroschen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde dreschen
du
werdest dreschen
er/sie/es
werde dreschen
wir
werden dreschen
ihr
werdet dreschen
sie/Sie
werden dreschen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde gedroschen haben
du
werdest gedroschen haben
er/sie/es
werde gedroschen haben
wir
werden gedroschen haben
ihr
werdet gedroschen haben
sie/Sie
werden gedroschen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
drösche
du
dröschest; dröschst
er/sie/es
drösche
wir
dröschen
ihr
dröschet; dröscht
sie/Sie
dröschen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte gedroschen
du
hättest gedroschen
er/sie/es
hätte gedroschen
wir
hätten gedroschen
ihr
hättet gedroschen
sie/Sie
hätten gedroschen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde dreschen
du
würdest dreschen
er/sie/es
würde dreschen
wir
würden dreschen
ihr
würdet dreschen
sie/Sie
würden dreschen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde gedroschen haben
du
würdest gedroschen haben
er/sie/es
würde gedroschen haben
wir
würden gedroschen haben
ihr
würdet gedroschen haben
sie/Sie
würden gedroschen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesánepravidelného slovesa [dreschen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
