Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
einige
du
einigest
er/sie/es
einige
wir
einigen
ihr
einiget
sie/Sie
einigen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe geeinigt
du
habest geeinigt
er/sie/es
habe geeinigt
wir
haben geeinigt
ihr
habet geeinigt
sie/Sie
haben geeinigt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde einigen
du
werdest einigen
er/sie/es
werde einigen
wir
werden einigen
ihr
werdet einigen
sie/Sie
werden einigen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde geeinigt haben
du
werdest geeinigt haben
er/sie/es
werde geeinigt haben
wir
werden geeinigt haben
ihr
werdet geeinigt haben
sie/Sie
werden geeinigt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
einigte
du
einigtest
er/sie/es
einigte
wir
einigten
ihr
einigtet
sie/Sie
einigten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte geeinigt
du
hättest geeinigt
er/sie/es
hätte geeinigt
wir
hätten geeinigt
ihr
hättet geeinigt
sie/Sie
hätten geeinigt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde einigen
du
würdest einigen
er/sie/es
würde einigen
wir
würden einigen
ihr
würdet einigen
sie/Sie
würden einigen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde geeinigt haben
du
würdest geeinigt haben
er/sie/es
würde geeinigt haben
wir
würden geeinigt haben
ihr
würdet geeinigt haben
sie/Sie
würden geeinigt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [einigen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.