Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
enge ein
du
engest ein
er/sie/es
enge ein
wir
engen ein
ihr
enget ein
sie/Sie
engen ein
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe eingeengt
du
habest eingeengt
er/sie/es
habe eingeengt
wir
haben eingeengt
ihr
habet eingeengt
sie/Sie
haben eingeengt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde einengen
du
werdest einengen
er/sie/es
werde einengen
wir
werden einengen
ihr
werdet einengen
sie/Sie
werden einengen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde eingeengt haben
du
werdest eingeengt haben
er/sie/es
werde eingeengt haben
wir
werden eingeengt haben
ihr
werdet eingeengt haben
sie/Sie
werden eingeengt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
engte ein
du
engtest ein
er/sie/es
engte ein
wir
engten ein
ihr
engtet ein
sie/Sie
engten ein
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte eingeengt
du
hättest eingeengt
er/sie/es
hätte eingeengt
wir
hätten eingeengt
ihr
hättet eingeengt
sie/Sie
hätten eingeengt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde einengen
du
würdest einengen
er/sie/es
würde einengen
wir
würden einengen
ihr
würdet einengen
sie/Sie
würden einengen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde eingeengt haben
du
würdest eingeengt haben
er/sie/es
würde eingeengt haben
wir
würden eingeengt haben
ihr
würdet eingeengt haben
sie/Sie
würden eingeengt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [engen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
