Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entdecke
du
entdeckest
er/sie/es
entdecke
wir
entdecken
ihr
entdecket
sie/Sie
entdecken
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe entdeckt
du
habest entdeckt
er/sie/es
habe entdeckt
wir
haben entdeckt
ihr
habet entdeckt
sie/Sie
haben entdeckt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entdecken
du
werdest entdecken
er/sie/es
werde entdecken
wir
werden entdecken
ihr
werdet entdecken
sie/Sie
werden entdecken
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entdeckt haben
du
werdest entdeckt haben
er/sie/es
werde entdeckt haben
wir
werden entdeckt haben
ihr
werdet entdeckt haben
sie/Sie
werden entdeckt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entdeckte
du
entdecktest
er/sie/es
entdeckte
wir
entdeckten
ihr
entdecktet
sie/Sie
entdeckten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte entdeckt
du
hättest entdeckt
er/sie/es
hätte entdeckt
wir
hätten entdeckt
ihr
hättet entdeckt
sie/Sie
hätten entdeckt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entdecken
du
würdest entdecken
er/sie/es
würde entdecken
wir
würden entdecken
ihr
würdet entdecken
sie/Sie
würden entdecken
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entdeckt haben
du
würdest entdeckt haben
er/sie/es
würde entdeckt haben
wir
würden entdeckt haben
ihr
würdet entdeckt haben
sie/Sie
würden entdeckt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entdecken]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
