Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
entgehe
du
entgehest
er/sie/es
entgehe
wir
entgehen
ihr
entgehet
sie/Sie
entgehen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
sei entgangen
du
seiest entgangen; seist entgangen
er/sie/es
sei entgangen
wir
seien entgangen
ihr
seiet entgangen
sie/Sie
seien entgangen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde entgehen
du
werdest entgehen
er/sie/es
werde entgehen
wir
werden entgehen
ihr
werdet entgehen
sie/Sie
werden entgehen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde entgangen sein
du
werdest entgangen sein
er/sie/es
werde entgangen sein
wir
werden entgangen sein
ihr
werdet entgangen sein
sie/Sie
werden entgangen sein
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
entginge
du
entgingest
er/sie/es
entginge
wir
entgingen
ihr
entginget
sie/Sie
entgingen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
wäre entgangen
du
wärest entgangen
er/sie/es
wäre entgangen
wir
wären entgangen
ihr
wäret entgangen
sie/Sie
wären entgangen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde entgehen
du
würdest entgehen
er/sie/es
würde entgehen
wir
würden entgehen
ihr
würdet entgehen
sie/Sie
würden entgehen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde entgangen sein
du
würdest entgangen sein
er/sie/es
würde entgangen sein
wir
würden entgangen sein
ihr
würdet entgangen sein
sie/Sie
würden entgangen sein
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [entgehen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.