Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
enthalte
du
enthaltest
er/sie/es
enthalte
wir
enthalten
ihr
enthaltet
sie/Sie
enthalten
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe enthalten
du
habest enthalten
er/sie/es
habe enthalten
wir
haben enthalten
ihr
habet enthalten
sie/Sie
haben enthalten
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde enthalten
du
werdest enthalten
er/sie/es
werde enthalten
wir
werden enthalten
ihr
werdet enthalten
sie/Sie
werden enthalten
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde enthalten haben
du
werdest enthalten haben
er/sie/es
werde enthalten haben
wir
werden enthalten haben
ihr
werdet enthalten haben
sie/Sie
werden enthalten haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
enthielte
du
enthieltest
er/sie/es
enthielte
wir
enthielten
ihr
enthieltet
sie/Sie
enthielten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte enthalten
du
hättest enthalten
er/sie/es
hätte enthalten
wir
hätten enthalten
ihr
hättet enthalten
sie/Sie
hätten enthalten
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde enthalten
du
würdest enthalten
er/sie/es
würde enthalten
wir
würden enthalten
ihr
würdet enthalten
sie/Sie
würden enthalten
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde enthalten haben
du
würdest enthalten haben
er/sie/es
würde enthalten haben
wir
würden enthalten haben
ihr
würdet enthalten haben
sie/Sie
würden enthalten haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [enthalten]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
