Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ergänze
du
ergänzest
er/sie/es
ergänze
wir
ergänzen
ihr
ergänzet
sie/Sie
ergänzen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ergänzt
du
habest ergänzt
er/sie/es
habe ergänzt
wir
haben ergänzt
ihr
habet ergänzt
sie/Sie
haben ergänzt
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ergänzen
du
werdest ergänzen
er/sie/es
werde ergänzen
wir
werden ergänzen
ihr
werdet ergänzen
sie/Sie
werden ergänzen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ergänzt haben
du
werdest ergänzt haben
er/sie/es
werde ergänzt haben
wir
werden ergänzt haben
ihr
werdet ergänzt haben
sie/Sie
werden ergänzt haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ergänzte
du
ergänztest
er/sie/es
ergänzte
wir
ergänzten
ihr
ergänztet
sie/Sie
ergänzten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ergänzt
du
hättest ergänzt
er/sie/es
hätte ergänzt
wir
hätten ergänzt
ihr
hättet ergänzt
sie/Sie
hätten ergänzt
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ergänzen
du
würdest ergänzen
er/sie/es
würde ergänzen
wir
würden ergänzen
ihr
würdet ergänzen
sie/Sie
würden ergänzen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ergänzt haben
du
würdest ergänzt haben
er/sie/es
würde ergänzt haben
wir
würden ergänzt haben
ihr
würdet ergänzt haben
sie/Sie
würden ergänzt haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ergänzen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob.
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.
