Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
ergreife
du
ergreifest
er/sie/es
ergreife
wir
ergreifen
ihr
ergreifet
sie/Sie
ergreifen
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe ergriffen
du
habest ergriffen
er/sie/es
habe ergriffen
wir
haben ergriffen
ihr
habet ergriffen
sie/Sie
haben ergriffen
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde ergreifen
du
werdest ergreifen
er/sie/es
werde ergreifen
wir
werden ergreifen
ihr
werdet ergreifen
sie/Sie
werden ergreifen
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde ergriffen haben
du
werdest ergriffen haben
er/sie/es
werde ergriffen haben
wir
werden ergriffen haben
ihr
werdet ergriffen haben
sie/Sie
werden ergriffen haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
ergriffe
du
ergriffest
er/sie/es
ergriffe
wir
ergriffen
ihr
ergriffet
sie/Sie
ergriffen
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte ergriffen
du
hättest ergriffen
er/sie/es
hätte ergriffen
wir
hätten ergriffen
ihr
hättet ergriffen
sie/Sie
hätten ergriffen
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde ergreifen
du
würdest ergreifen
er/sie/es
würde ergreifen
wir
würden ergreifen
ihr
würdet ergreifen
sie/Sie
würden ergreifen
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde ergriffen haben
du
würdest ergriffen haben
er/sie/es
würde ergriffen haben
wir
würden ergriffen haben
ihr
würdet ergriffen haben
sie/Sie
würden ergriffen haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [ergreifen]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.