Časovanie čiže konjugácia je spôsob ohýbania slovies. Zmena ich tvaru, najčastejšie pomocou koncoviek a pomocných slov, slúži na vyjadrenie gramatických slovesných kategórií, ako sú osoba, číslo, čas, vid, rod a spôsob, ktoré sa vzťahujú k deju alebo stavu, ktoré sloveso popisuje. Podľa formy časovania sa slovesá rozdeľujú na rôzne triedy (v latinčine nazývané konjugácie), ktorým sú priradené vzory, podľa ktorých sa slovesá v danej triede časujú.
Rozoznávame slovesné tvary jednoduché (napr. ich mache, ich machte) a zložené (napr. ich habe gemacht, ich werde machen).
Celkovo má nemčina 6 časov. Dva sú jednoduché: prítomný (prézentum) a minulý (préteritum). Ďalšie štyri časy sú zložené , teda pri ich zostavovaní je nutné použiť pomocné slovesá a infinitív slovesá významového, prípadne jeho minulého príčastia. Medzi zložené časy patrí čas budúci (futurum I), minulý zložený (perfektum), predminulý (plusquamperfektum) a predbudúci (futurum II).
Konjunktív (z latinského modus coniunctivus) v preklade znamená spôsob slúžiaci k vetnej väzbe (z lat. coniungere – spájať). V angličtine sa tiež používa termín subjunktív.
Konjunktív je slovesný spôsob, ktorý vyjadruje spravidla podmienenosť či hypotetickosť deja.
Vyjadruje deje možné, pravdepodobné, hypotetické, žiadúce, obávané alebo potrebné (slúži tak na vyjadrenie postojové modality hovorcu). Tento spôsob slúži k vyjadreniu imaginárnych konceptov, ktoré sa v skutočnosti nemusia nikdy realizovať. Označuje predovšetkým subjektívnosť, pochybnosti alebo neistotu oznámení.
V nemčine sa rozlišuje konjunktív I a konjunktív II.
Konjunktív I zahŕňa konjunktív prézenta (napr. er sei, er habe), konjunktív futura a konjunktív perfekta.
Konjunktív I často vyjadruje cudzie mienky, z pohľadu hovorcu často nevierohodné (indikatív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause ist. – Hovorí, že nikto nie je doma. X konjunktív prézenta: Er sagt, dass niemand zu Hause sei. – Hovorí, že (vraj) nikto nie je doma.).
Konjunktív II zahŕňa konjunktív préterita (er wäre, er hätte) a konjunktív plusquamperfekta.
... ...
Viac informácií
Konjunktív I: Prítomný čas – Konjunktiv I: Präsens
ich
erinnere
du
erinnerst
er/sie/es
erinnere
wir
erinnern
ihr
erinnert
sie/Sie
erinnern
Konjunktív I: Minulý čas zložený – Konjunktiv I: Perfekt
ich
habe erinnert
du
habest erinnert
er/sie/es
habe erinnert
wir
haben erinnert
ihr
habet erinnert
sie/Sie
haben erinnert
Konjunktív I: Budúci čas – Konjunktiv I: Futur I
ich
werde erinnern
du
werdest erinnern
er/sie/es
werde erinnern
wir
werden erinnern
ihr
werdet erinnern
sie/Sie
werden erinnern
Konjunktív I: Predbudúci čas - Konjunktiv I: Futur II
ich
werde erinnert haben
du
werdest erinnert haben
er/sie/es
werde erinnert haben
wir
werden erinnert haben
ihr
werdet erinnert haben
sie/Sie
werden erinnert haben
Konjunktív II: Minulý čas jednoduchý – Konjunktiv II: Präteritum
ich
erinnerte
du
erinnertest
er/sie/es
erinnerte
wir
erinnerten
ihr
erinnertet
sie/Sie
erinnerten
Konjunktív II: Predminulý čas – Konjunktiv II: Plusquamperfekt
ich
hätte erinnert
du
hättest erinnert
er/sie/es
hätte erinnert
wir
hätten erinnert
ihr
hättet erinnert
sie/Sie
hätten erinnert
Konjunktív II: Budúci čas – Konjunktiv II: Futur I
ich
würde erinnern
du
würdest erinnern
er/sie/es
würde erinnern
wir
würden erinnern
ihr
würdet erinnern
sie/Sie
würden erinnern
Konjunktív II: Predbudúci čas – Konjunktiv II: Futur II
ich
würde erinnert haben
du
würdest erinnert haben
er/sie/es
würde erinnert haben
wir
würden erinnert haben
ihr
würdet erinnert haben
sie/Sie
würden erinnert haben
Rozkazovací spôsob (Imperatív) slovesápravidelného slovesa [erinnern]
Rozkazovací spôsob či imperatív (z latinského imperativus) je slovesný spôsob, ktorým sa vyjadruje príkaz, požiadavka alebo zákaz. V mnohých prípadoch môže znieť použitie rozkazovacieho spôsobu hrubo a nezdvorilo. Rozkaz preto býva mnohokrát opisovaný zdvorilejšou cestou, kde je použitý iný spôsob. p>
Príčastie, (participium, z latinského participare – „mať účasť“) je neurčitý menný tvar slovesa, ktorý má v jazyku rôzne funkcie:
účasť na tvorbe zložených slovesných časov,
účasť na tvorbe trpného rodu,
funkcie prívlastku,
alternatíva k vedľajším vetám (tzn. vetné kondenzátory),
a iné.
Príčastia sú často základom tvorby prídavných mien (tzn. deverbální adjektíva), napr. gekauft – gekauft(-e), verpasst – verpasst(-e), vergangen – vergangen(-e), a podstatných mien (tzn. deverbální substantíva), napr. griff – der Griff.